Dni zdravých žíl 2010 - vyhodnotenie - dáta a grafy
.gif){kind=small}
Ďaľšie grafy si môžete pozrieť v tejto prezentácii
Skríningový a edukačný projekt Medzinárodnej únie flebológie a Slovenskej spoločnosti všeobecných praktických lekárov (SSVPL SLS) „Dni zdravých žíl 2010“ sa uskutočnil s podporou firmy Servier od 2.3. 2010 do 19.3.2010.
V rámci tohto projektu bolo oslovených viac ako 600 všeobecných lekárov, z nich sa zapojilo do skríningu a edukácie svojich pacientov 114 lekárov VLD. Zozbierali dáta od viac ako 3467 svojich pacientov z celého Slovenska.
Z jednotlivých VÚC boli nasledovné počty účastníkov:
Bratislavský 8, Trnavský 8, Trenčiansky 23, Žilinský 17, Nitriansky 18, Banskobystrický 16, Prešovský 15, Košický 7.
Z okresov najviac účastníkov bolo v okrese Prievidza - 7.
Všetkým týmto aktívnym lekárom VLD, ktorých zoznam je uvedený na web stránke http://www.globalfamilydoctor.eu/zdrave-zily/index.php patrí poďakovanie.
Chronické venózne ochorenie (CHVO) je definované ako abnormálne fungovanie venózneho systému v dôsledku chlopňovej nedostatočnosti s/alebo/bez pridruženej obštrukcie, ktorá môže postihnúť povrchový žilový systém, hlboký žilový systém alebo obidva(1).
CHVO zahŕňa všetky príznaky a prejavy vznikajúce v dôsledku ochorenia žíl dolných končatín a prograduje do chronického štádia(2)
Príznaky: pocit ťažkých nôh, bolesť, svrbenie, kŕče, nepokojné nohy.
Prejavy: teleangiektázie, varikózne žily, opuch, kožné zmeny, vred predkolenia.
CHVO je progresívne ochorenie. Podľa doterajších údajov príznaky chronického venózneho ochorenia postihujú až 50% slovenskej populácie(3). Objavujú sa veľmi skoro v procese rozvoja ochorenia, najmä bolesť a pocit ťažkých nôh(2,3,4). ¾ pacientov s chronickým venóznym ochorením zostáva neliečených(4,5). S vekom vzrastá výskyt u obidvoch pohlaví(5,6) a aj závažnosť ochorenia(7). Teleangiektázie a retikulárne žily postihujú viac ako 80% pacientov(7). Návšteva u VLD sa uskutoční často až vo veľmi závažnom štádiu – vred predkolenia!
Štádiá CHVO:
C0: Neviditeľné a nehmatateľné známky žilového ochorenia
C1: Teleangiektázie a retikulárne žily
C2: Kŕčové žily
C3: Opuch bez kožných zmien
C4: Trofické zmeny kože
C5: Trofické zmeny kože + zhojený kožný vred
C6: Otvorený vred predkolenia
Situácia vo výskyte CHVO na Slovensku si vyžaduje skríningový a vzdelávací program pre pacientov v ambulanciách všeobecných lekárov. Preto sme privítali možnosť realizovať „Dni zdravých žíl 2010“ ako program proti CHVO.
Cieľom bolo:
1. Zvýšiť zdravotné uvedomenie obyvateľstva o CHVO
2. Povzbudiť VLD, poukázať na ich nenahraditeľný význam v tejto oblasti prevencie a liečby. Keďže toto ochorenie je časté a často je nediagnostikované a teda aj neliečené rozhodli sme sa dať dôraz na aktualizáciu vedomostí lekárov VLD o tomto ochorení. Je dôležité zachytiť včasné štádiá CHVO(C0-C2) a včas ich liečiť v ambulanciách VLD. V tejto úrovni starostlivosti u VLD dvojnásobne platí, že ak začneme liečbu pacientov už v prvých štádiách(C0-C2) úplne predídeme komplikáciám CHVO(8). Takže úprava životosprávy, správna kompresívna a farmakologická liečba už u všeobecného lekára predchádzajú progresii ochorenia.
3.Zlepšiť spoluprácu so špecialistami. V prípade zistenia závažnejších štádií CHVO(C3-C6) je dôležité iniciovať odoslanie k angiológovi či cievnemu chirurgovi.
4. Získať aktuálne slovenské dáta o výskyte CHVO.
Pre úspešnosť projektu bola veľmi dôležitá dobrá spolupráca troch odborných spoločností:
SSVPL SLS, Slovenskej angiologickej spoločnosti a Spoločnosti cievnej chirurgie SLS.
Každý oslovený všeobecný lekár dostal edukačný materiál a štandardizované dotazníky na zber dát. Projekt bol podporený vzdelávacou kampaňou v médiách a informáciami na internetových stránkach www.opuchnute nohy.sk a www.vpl.sk .
Aký by mal byť osud pacienta s CHVO v zdravotnom systéme, kde pacienti všeobecní lekári a špecialisti spolupracujú ukazuje obrázok. Mal by byť zachovaný správny postup pacientov od všeobecného lekára k špecialistom. Prevenciu a jednoduché ochorenie by mal riešiť všeobecný lekár a špecialisti by mali liečiť pacientov so zložitými a komplikovanými stavmi.
Čo ukázali výsledky skríningu?
Problémy s nohami trápia v súčasnosti až 65% Slovákov. Najčastejšie sa Slováci sťažujú na pocity ťažkých nôh, bolesti v nohách, pocity opúchania či pálenia, kŕče, svrbenie a pichanie v nohách. Ťažkosti, ktoré väčšina pacientov uvádzala v prieskume, sú prvými signálmi chronických žilových ochorení. Väčšina ľudí však o svojom ochorení ani o jeho následkoch netuší a tieto príznaky považuje za normálne prejavy organizmu na konci dňa (52% opýtaných), po dlhom státí (41% opýtaných), sedení (18,5% opýtaných), či chôdzi (15,7%). Problémy s nohami sa často zintenzívňujú práve v letnom období v súvislosti s vysokými teplotami, ktoré predstavujú zvýšenú záťaž nášho žilového systému. Napriek záťaži však ťažoba, opúchanie, pálenie, či kŕče nie sú prejavmi zdravých nôh, ale signalizujú problém, o ktorom sa treba poradiť s lekárom.
Mnoho ľudí podceňuje varovné príznaky svojich nôh a lekára navštívia až po niekoľkých rokoch trápenia s bolestivými a opuchnutými nohami, vo vyšších štádiách ochorenia. Z tých, ktorí svojho lekára navštívili počas dní zdravých žíl, bolo chronické venózne ochorenie diagnostikované vo vyše 61% prípadoch. Nejakú formu liečby pritom dostávalo alebo v súčasnosti dostáva iba okolo 39% z nich.
Zatiaľ máme k dispozícii slovenské dáta od 3467 pacientov. V 17 krajinách (Brazilia, Columbia, Francúzsko, Gruzínsko, Maďarsko, Mexiko, Pakistan, Rumunsko, Rusko, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené arabské emiráty, Španielsko, Ukrajina, Venezuela, Vietnam) boli získané dáta od 134 000 pacientov. Medzinárodné výsledky, porovnanie jednotlivých krajín, by mali byť známe začiatkom roku 2011.
Záverom:
Včasná diagnostika a liečba chronických žilových ochorení už v ich počiatočných štádiách v ambulanciách všeobecných lekárov je predpokladom zníženia výskytu žilových ochorení a ich sprievodných komplikácii spôsobených zanedbaním prevencie alebo liečby. Je potrebné zdôrazniť veľký výtznam komplexnej preventívnej prehliadky ak sa realizuje 1x za dva roky v ambulancii všeobecného praktika.
Dnes v ambulanciách VLD máme k dispozícii modernú medikamentóznu liečbu ale v tejto súvislosti bude veľmi dôležité získať pre všeobecných lekárov kompetenciu predpisovať kompresívnu bandáž v II.kompresnej triede.
Ako dôležitý odkaz pre všeobecných lekárov na záver zdôrazňujem:
„Ak začneme liečbu pacientov už v prvých štádiách (C0 – C2), úplne predídeme komplikáciám CHVO...“
(Prof. Fedor Lurie, European venous forum 2008)
Literatúra:
1.Porter JM, Moneta GL and an International Consensus Committee on chronic venous disease. J Vasc Surg. 1995;21:635-645.
2. Ramelet AA, Kern P, Perrin M. Varicose Veins and Telangiectasias. Paris, France: Masson; 2003.
3. V.Štvrtinová, V.Šefránek, M. Frankovičová, A.Džupina: CHVO – klasifikácia, diagnostika, a liečba, 2007
4. Jantet G and the RELIEF Study Group. Angiology. 2002;53:245-256.
5. Jawien A, Grzela T, Ochwat A. Angiology. 2003;54(suppl 1):S19-S31
6. Bradbury A et al. BMJ. 1999;318:353-356.
7. Uckley CV et al. J Vasc Surg. 2002;36:520-525.
8. Prof. Fedor Lurie, European venous forum (EVF) 2008
Ďaľšie grafy si môžete pozrieť v tejto prezentácii
MUDr. Peter Lipták, 17.10.2010
